Ešte chvíľu kecáme s krupiérmi a padám domov. Ešte v priebehu dňa sa čosi šepká o nejakých dvoch Slovenkách, čo majú dôjsť v utorok, tak som zvedavý, čo to bude za matroš. Utorok ubehol v pohode, ráno som mal 30 (!) ľudí v bazéne na water aerobiku, večer stretám opäť Erika, stredu odchádzajú, tak sa ma pýta, či nechcem fľašu vodky, vraj ju načali a nechcú ju vláčiť domov. A nie, nie je to výhra z rulety. Urputne som sa bránil, no nakoniec ma ukecal. Večer stretám spomínané Slovenky, čerstvé maturantky, Slavomíru a Lenku. Slávka to tu už pozná, tretí rok, čo je v hoteli. V pohode baby. Utorok večer ma mala dôjsť Aya pozrieť, pamätáte tú Maďarku, fanatičku do Japonska... Čosi že ale mala offko, boli na lodi a natiahla si chrbát, či čo. Aj tak som nemal náladu socializovať sa, tak som na izbe sadol na balkón, pustil hudbu a hĺbavo kukal do seba. Nepozdávalo sa mi, čo som videl a povedal som si, že na sebe musím makať. A poriadne. Inšpirovala má paralela s Piliermi Zeme. Podrobnosti si nechám pre seba, nechcem vás unudiť k smrti.
Streda! Odišiel Erik s Joyce, aj Dan s Marge, nemám s kým petangue hrávať. Zostali síce Andy a Barbe, ale moc sa im nechce zapájať. Stredu večer slovenská plážovica, stiahli sme smirnoffku od Erika a pokračovali s whiskey. Nepochopím, prečo som ju nezapíjal kolou, ktorú som sám niesol, takže som o nej vedel, ale ukecali ma na jablkový džús teplý jak šť... eeehm, teplý jablkový džús. Kentus, humus, fujtajblovka, ale som chlap, čosi vytrimem a hrdinsky som pil ďalej. Postupne sa ľudia vytrácali, až som zase zostal ja s Evkou a zase sme to zavŕšili v Mekáči. Museli z nás mať show, hlavne keď sme sa snažili objednať, ale asi sme to zvládli a potom som sa zobudil až ráno.
Štvrtok voľno a ja som bol dohodnutý s chalanmi, že začnem potápačský kurz. Tak som spal tri hodiny, zobudil sa o siedmej, šľahol sa do vane, raňajky pre istotu vynechal a podľa dohody som bol o deviatej na mieste. Nikde nikoho, reku pohoda, chvíľu počkám. Spomenul som už, že chalan je Cyperčan (či Cyprusák, Cypriot, citrusák, cirkusák alebo Cyprián, len si vybrať)? O jedenástej sa zjavil Peťo, že Marios nedojde a že či čakám dlho. Reku nie, aspoň som dospal trochu. Piť by sa nemalo vôbec pred potápaním, ale aj z neho vypadlo, že bolo veselo včera. Tak začíname, ako poskladať šecko dokopy, skontrolovať, pripojiť fľašu, regulátor, jak to dostať na seba a podobne. Fasujem wetsuit, boty, plutvy, závažia. Ideme do bazéna na prvé cvičenia. Základy, ako sa dostať do vody, ako si vyčistiť masku, ako nájsť regulátory a vyčistiť ho, kontrolovať tlak a hĺbku, vyrovnávať tlak v ušoch. Prechádzame na pokročilejšie veci, ako si vypýtať a shareovať vzduch, signály pod vodou a zo všetkého najdôležitejšie, ako dosiahnuť neutrálny vztlak, či plávateľnosť. Potom ako sa vyzliecť z postroja vo vode, odhodiť závažie v prípade núdze, ako si ho dať naspäť, ako si postroj vo vode navliecť naspäť. Bazénovú session končíme uplatnením tohto všetkého v praxi, potápame sa, dosahujeme neutrálny vztlak a robíme pár kolečiek okolo bazéna. Lezieme von, kecáme chvíľu, čo jako, či mám otázky, či všetkému rozumiem, kukáme na tlak vo fľaši, vychádza to na pol hoďku v mori. Tak znova dávame všetko na seba, zbehneme na pláž (makačka, postroj je ťažký plus mám 8 kíl závažia na sebe, ešte k tomu po schodoch, naspäť to bude kruté). V plytkej vode robíme buddy check, to znamená, že si navzájom všetko kontrolujeme, či je ok, kompletne výstroj, opakujeme signály a dohoda je, že pri 60psi vo fľaši dám Peťovi vedieť a pri 50psi sa vždy vracia na hladinu. Navliekam plutvy a ideme na to. Pri prvom ponore v otvorenom mori mám dovolené ísť maximálne do 6m hĺbky. Klesáme a mám problémy s neutrálnym vztlakom, jednoducho sa mi ho nedarí dosiahnuť. Ono totiž vesta, čo mám na sebe sa dá nafúknuť vzduchom z fľaše. Ak je plne nafúknutá, mám pozitívny vztlak a ťahá ma to k hladine, alebo na hladine plávam. Keď je vyfúknutá, vďaka závažiam klesám dolu. Cieľom je teda mať vo veste toľko vzduchu, aby som zostal na mieste. Nie úplne nehybne, pri nádychu by som mal ísť pomaly hore, pri výdychu dolu. Je to trochu oneskorené, ale sranda celkom. Príliš som sa s tým bavil asi, každú chvíľu ma buď stiahlo na dno alebo vystrelilo ku hladine. Až po chvíli s Peťovou pomocou som konečne neutrálny a po ďalšej chvíli prichádzam aj na to, ako regulovať svoju hĺbku pomocou plutiev. Medzitým si užívam nové prostredie, dno tvorí jemný piesok posiaty ohromnými balvanmi. Rýb je tu pomenej, ale nájdu sa. Hlavne tie typicky plážové strieborné s tmavým pruhom, občas aj kŕdeľ menších rybiek pripomínajúcich sardinky. Balvany sú posiate drobnými hubami, občas nejaká tá chaluha alebo také tie vejárovité čudá, pripomínajúce nezmar. Inak celkom nuda, ale ja si to užívam. Zhruba po 25 minútach som na 60psi, signalizujem Peťovi a pomaly mierime späť. Po vynorení nafukujem vestu, dávam dolu masku a regulátor. Som príjemne vyčerpaný a nadšený, už sa neviem dočkať ďalšieho štvrtka, to budú dva ponory do 12 metrov. Ešte ale nie je všetko hotovo, škriabeme sa po schodoch, ktoré sa mi zdajú dvakrát náročnejšie ako cestou tam. Voda vyčerpáva riadne. Konečne sme hore, zhadzujeme výstroj, rozoberáme ho a oplachujeme. Dohadujem ďalší štvrtok na jedenástu, nie na deviatu a vraciam sa do Protarasu. Večer Aya zas navrhla, že príde, tak som ju čakal na zastávke, keď mi napísala, že vraj busy už nechodia, že čakala 45 minút. Keď nechodia, tak nechodia, vravím si, pozerajúc na práve odchádzajúci spoj z jej smeru. Vraciam sa do hotela na staff-party, ale som slušný, dávam len zopár pív. O jednej som v posteli...
Počas piatka sa nič mimoriadne nestalo, teda okrem toho, že som si pral ponožky. A bolo jedno výročie, čo som nemal s kým osláviť :(
Sobota bola krutá, Alina, jedna z čašníčok mala narodky, takže čo to znamenalo? Staff-party! Zase som sa držal piva, hoci okolo mňa Captain Morgany lietali a dobre som spravil. Došla aj Evka, a hoci som si povedal, že sa na tomto fronte už nebudem moc snažiť, ešte som tomu dal jednu šancu, ale to až neskôr. Zahrali sme biliard, kvíz (nový hit staff-parties, robím kvízmajstra), pokecali so Sozom, kamarátom z watersportu. Jednu chvíľu si Filip všimol, že pri bare sedí osamotená baba, tak sa vydal na skusy. Kecali asi pol hodinu, čo mi bolo divné, hlavne pri Filipových katastrofálnych jazykových zručnostiach. Potom dofrčal s tým, že poď mi prekladať. Tak sa k nám pridala Angličanka Laura, ale vysvitlo, že nedeľu odchádza, tak sa Filip prestal snažiť. Okolo polnoci sme sa vybrali za zvyškom bandy do baru, reku, pome po pláži. Asi sto metrov od hotela sme narazili na tlupu výrastkov, zo pätnásť ich bolo a furt len biť sa. Nechceli sme sa nechať vyprovokovať, padli nejaké facky, my nič, ideme ďalej. Keď ale neprestávali, Filip sa nechal vyprovokovať a šľahol jednému, netrafil dobre a už sa sústredili len naňho. Zo piati ho strhli na pláž a začali kopať. Dajak sa mu podarilo uvoľniť, našťastie, zostali sme tam dvaja s Evkou, hneď samozrejme všetci na nás, vravím nechceme problémy, nechajte nás. Jeden z nich, zjavne vodca bandy, nie že by do mňa šiel, ale babu sotil, až si na zadok sadla skoro, ale jeden z chalanov ju zachytil a začal zároveň so mnou bliakať na idiota. Som ju schmatol a šli sme za ostatnými, nechali nás prejsť. To už Števo fízlov volal, ale ani po opakovaných volaniach sa nikto neukázal. Sadli sme v bare, dali zopár pív, rozobrali, čo sa práve stalo, prešli sa do hotela a späť, že dáme pivo v Lobby bare, ale boli tam sekuriťáci, tak sme to nechali tak. Okolo tretej ma ešte lámalo spať, ale akosi ma to prešlo a skončili sme, ako inak, takmer v Mekáči. Nestihli sme ho o pár minút, sadli sme teda oproti v napodobenine KFCčka, zvanom SFC, dali jedny hranolky, a šli spať, pusa na dobrú noc nebola, tak som sa definitívne rozhodol nechať to tak. Ešte som odfofil brieždenie nad morom, ľaľa:
A čo ten náš James Bond a jeho vedúca pošty? Stavil na dvadsaťštvorku, padla dvadsaťštvorka! 35násobok stávky. Mohol si vybrať s vystavených fliaš, samozrejme si vybral najdrahšiu, Black Label od Janka Chodca. Chlapci boli zmätení, či mu ju môžu vôbec dať, zavolali šéfovi a až potom výhru odovzdali ;) Čaute o týždeň!
