Ako vás môže vodný aerobik do blázinca dostať

Zisťujem, že by som sa mal vrátiť ku svojmu predsavzatiu zo začiatku roka a znova začať písať denník. Keď už pre nič iné, je to fajn tréning, ako sformulovať myšlienky do slov. A druhá vec je, že starnem, Dedko Alzheimer klope na dvere. V pondelok sa stalo alebo som videl alebo prišiel na čosi, o čom som si povedal, že by to bola fasa téma článku, šak koho to má furt baviť čítať, čo sa tu udialo od pondelka do nedele. No ani za toho chuja si neviem spomenúť, čo to bolo. A pritom viem, že som tým bol úplne nadšený alebo nasr...dený, každopádne emotional overload. Takže, nezostáva nič iné, než denne napísať zopár, hoc aj nesúvislých viet.

Zas si ale nefandite, že to bude verejné, do pár hodín by ma pravdepodobne v slušivej košieľke so zadným zapínaním odvážali k Chocholouškovi.

Posledný týždeň sa tu nazbierala super partia hostí, chodili večer na kvíz a Bingo (Áno, začal som po večeroch opäť aj pracovať ;). Inak je to tu ako na hojdačke. Momentálne to tu mám chuť ocikať, rozobrať sekerou na triesky, zapáliť a zaliať betónom. Dôvod? Vodný aerobik! Na začiatku sezóny som používal vlastný player, hudbu som púšťal sám, paráda. Najprv došiel manažér, že mám dávať rádio ďalej od bazéna (mal som ho asi dva metre od okraja), lebo že behajú okolo deti a že ak player skončí v bazéne, kohosi zabije elektrina. Reku, no way, kábel ďalej nepustí, ak ho posuniem čo i len o päť cm, jednoducho vytrhnem kábel zo stroja a potom môže kľudne aj kraula plávať to rádio a nikomu sa nič nestane. Odpoveďou mi je: "With kids, there is always a way!" Chvíľu naňho kukám, či si zo mňa srandu robí alebo ma nepočul alebo je mešuge. Vyzerá, že to myslí vážne, tak si v duchu ťukám na cranium v spánkovej oblasti a posúvam rádio kus ďalej. Druhá zmena bola keď CD player po jednej celkom divokej plážovici odišiel do Večných Elektrónkovíšť kuknúť, ako sa darí mojej nabíjačke od tabletu a už sa nevrátil. Idem tedy za manažérom, reku zodvihne telefón, kdesi zavolá a mňa zasype kamión nových playerov od Číňana za desať Eur vrátane DPH. Alebo aj jeden by stačil. Prečo ale robiť veci jednoducho, keď môžme ísť z Blavy do Nitry cez Nižnú Myšľu (pozdravujem Andyho Hric-Kováča). Tak tedy nápad hodný génia: otočíme jeden z reprákov v reštike tak, aby smeroval k bazénu a na hudbu sa použije sound system vonkajšieho baru. A hudbu bude púšťať barman, nie ja. Či má pri pulte sto ľudí alebo nikoho, nesere. A že v reštike a bare je ďalších päť reprákov, ktoré budú hučať jak piliňák tiež. Jediné šťastie, že v bare bola väčšinou Slávka a na ňu sa dalo spoľahnúť, vedela, kedy ktorá pesnička končí, aká má nasledovať, aká je ideálna hlasitosť. Lenže čo, tri týždne dozadu Slávka šla domov a mojím dídžejom sa stal Mr. Vyzerámdrsnekeďsatvárimžeminiektozjedolraňajky Vangelis. Ale tiež nie zlé, akurát keď má viac ľudí občas nestihne prepnúť song ale to je detail. Čo je horšie, a čo sa stalo aj minulý pondelok (žeby toto bolo ono?) aj dnes je, keď má Vangáč offko. A kto ho zastupuje? Mr. Bleskjemôjpomalšíbrat Vasilis. Slovenskí hostia si isto spomenú na malého okrúhleho Bulhara, čo mu dávali len podradné práce typu choď sa pozrieť, či nie som v sklade. Tak toto je náš barman, vážení. A dídžej, aby som sa vrátil k pointe. Slovom katastrofa. Bar používa dotykovú obrazovku a Windows Media Player asi úplne prvý. A nech sa chalan snaží ako chce (čo teda väčšinou nesnaží), ni za boha sa mu nedarí trafiť tým bacuľatým prstom do správnej pesničky. Takže ako teda vyzerá takýto tragikomický vodný aerobik? Ľudia čakajú v bazéne, ja pustím hudbu, po niekoľkýkrát napíšem v akom poradí idú skladby. Už by sa to nie že žako, ale aj vrabec naučil: 11,13,15,17,21. Odcvičíme prvú pesničku, ticho, DJ Vas ozlomkrky ťuká do kompu, počiatočné odhodlanie v jeho očiach sa postupne mení na zlosť, potom zúfalstvo. Vrhá na mňa pohľady, ja naňho tiež. Po chvíli bežím od bazéna k baru, púšťam song, bežím späť. Prehodím niečo vtipné cvičiacim. Cvičím druhú skladbu. Končí, ja už kukám po bare. Tamten zase ťuká. Pár sekúnd je ticho, potom bežím opäť k baru, ledva som sa k nemu dostal, začala správna pesnička. Bežím naspäť, urobím dajaké opičky, cvičíme. Končíme, reku, hádam mu to už pôjde. Ničevo. Opäť na mňa vrhá pohľady, ja naňho nadávky, keby bolo po ruke aj požiarne vybavenie, vrhnem aj sekeru. Opäť absolvujem trasu bazén-bar, bar-bazén. Vysvetľujem hosťom, že DJ je nový, preto sa deje, čo sa deje. Predposledná skladba, uprostred nej zrazu hlasitosť klesne asi o polovicu, vrhám spaľujúci pohľad na bar, vidím manažéra z Iliady ako čosi vysvetľuje. Na konci štvrtého songu neváham, hneď absolvujem beh ku baru, bez pohľadu na Tiesta púšťam poslednú skladbu, zvyšujem hlasitosť, cvičíme, ospravedlňujem sa hosťom, nasratý odchádzam.

Dnes sa nočná mora opakovala, akurát hviezdny tým DJov sa rozšíril aj o MC Ignasiu, ktorá sa hneď od akejkoľvek hudby dištancovala, jej hlavnou úlohou bolo zavadzať mi, keď som utekal pustiť ďalšiu skladbu a žeraviť ma do biela poznámkami, ako je to všetko neprofesionálne. Fraška!

Ale ako som už bol býval spomínal, boli fasa hostia, aerobik brali s pochopením, hodne sme zase začali petangue hrávať, pokecali sme parádne. Akurát stredu všetci odišli a nahradilo ich síce zopár fajn Britov, medzi inými aj Roy aj Brenda, čo tu už boli v máji, no hlavne hromada Švédov, vrátane kompletného predstavenstva Švédskeho kráľovského spolku priateľov obžerstva a obezity (ŠKSPOaO). Ty kokos, videl som už všeličo, ale pri tomto ma prechádza chuť do jedla...

Tú istú stredu som bol opäť chalanov z Lithosu kuknúť v Sphinxe, aj s nimi čosi pospieval na pódiu, po koncerte som ešte takmer zbalili dve ich fanynky, Maďarky, ale nejako som nemal náladu to doťahovať do konca, nie že by sa nedalo, šlo by to, ale keby videli moju izbu, tak sa s hrôzou otočia na opätku. Sme pokecali ešte s chalanmi trochu a s babami sa dohodli, že sa uvidíme v sobotu. ešte som cestou okolo Greenery narazil na tri Nórky, čo boli v Sphinxe a ostošesť mi mávali, tak reku pokecáme ešte. Z diaľky a v tme vo Sfinx vyzerali výborne a bolo vidno, že sa o seba starajú, no pri vyššej intenzite osvetlenia v Greenery som bol nútený k môjmu prvému odhadu ich veku pridať ďalších tridsať rokov, alebo dvadsať a trochu koksu. Som pokurizoval chvíľu a šiel späť.

Štvrtok okolo druhej poobede sa na mojom predlaktí z ničoho nič zjavil Yoda a som veeeeľmi spokojný, ako to dopadlo. By som nebol povedal, že dve tetovania dám tento rok. Večer som bol pozrieť moju obľúbenú DJku Kylie v Loveboate, zase sme pospievali nejaké duety, stretol som tam aj bulharských ohňovkárov, dali zopár pív, sranda bola. Piatok preletel, hoci som mal veľmi málo ľudí na aktivitách, takisto v sobotu. Chcel som opäť Lithos pozrieť, ale asi sa im nechcelo hrať, lebo tam nebolo nikoho, namiesto toho reku pozriem, čo nové v Nape. Aya písala, že je nejaký festival či čo, tak že omrkneme. Predstavila mi kamarátku Noemi, fajn kočka a hlavne ma rada rock. Festival už okolo polnoci končil, celkom mi to pripomínalo naše jarmoky. Zapadli sme na chvíľu do Rock Heaven, oproti mojej minulej návšteve tam tentokrát aj hudba hrala. O druhej ale zatvárali, tak ze ideme do klubov nejakých, akurát vysvitlo, že jediný, kde máme VIP vstup zadara je Black and White. Kašľať na to, vravím, pome. Trošken na mňa divne kukali černošskí vyhadzovači, že dlhovlasý biely týpek v guns tričku chce do R'n'B klubu, ale šak pustili ma. Celkom mi to americké filmy pripomenulo, pimpovia postávali pri bare a tvárili sa drsne, bičíz sa vlnili na parkete až kým mladší bratia pimpovia, držiac svoje asi prvé pivo v živote, Carlsberg za šesť éčok tretinka, nezačali postávať a tváriť sa drsne blízko vlniacich sa bičíz dúfajú, že sa začnú vlniť okolo nich. To pimpovia spozorneli a začali sa tváriť ešte viac drsne a vrhať ešte drsnejšie pohľady na mladých. Keby si niekto kýchne, tak sa možno všetci postrieľajú.

Posledná veta je kravina, ale vždy sa mi páčila. Keď som si uvedomil, že miesto rockového koncertu postávam v R'n'B klube, v duchu som si dal dve facky a šiel domov. Zaspal som okolo štvrtej, nevediac, čo ma ráno čaká...

Yo a povedal som si, že už nebudem spojlerovať na konci článku, lebo aj tak nakoniec píšem o niečom úplne inom...

Druhé Yo, upratal som si izbu, už sa ku mne nemusíte báť chodiť. Teda, ako sa to vezme, hehe.