Fuh, zase nedeľa! Týždeň preletel ako voda, moje aktivity mali striedavý úspech, teda aby som upresnil, aktivity, na ktoré sa mi podarilo prilákať ľudí mali úspech. Toto je asi najťažšia časť mojej roboty, donútiť ľudí, aby sa odlepili od svojich lehátok a kníh a pripojili sa ku mne. Ak už toto zvládnem, žiaden z nich sa nesťažuje, že by sa nudil alebo že sa mu čosi nepáči. Takto ubehli tri dni a stredu som už bol vážne vyčerpaný, nevedel som sa dočkať štvrtka, môjho "day off". Stredu večer som zbadal, že v blízkom pube majú rockovú show, tak reku kuknem. Neobjednal som si nič, predsa len, anglické pivo za 2-2,50€ je nad moje finančné pomery. Navyše stále nechápem tie ich anglické miery, tak pol pinty piva je 3,3deci vraj. Jako potom ale celá pinta či pint či jako sa to skloňuje môže byť pol litra? To tu kompletne všetkých oje...kabátia a nikto si to nevšimne alebo anglická polovica nie je rovnaká ako slovenská? Naspäť ale k rocku. Objavila sa drobná kočka komplet v čiernom, celkom sympatická a show začala. Kammarádi, ten hlas čo predviedla, v pohode dala Sweet Child o' Mine aj Livin' on a Prayer, zaznelo My Immortal aj kvíni zo dvakrát, Who Wants to Live Forever a Seven Seas of Rhye. Sedel som na pomerne viditeľnom mieste a celú show odspieval so speváčkou, čo si samozrejme rýchlo všimla a udržiavali sme očný kontakt celý čas ;) Jedinú chybu to malo, začala dynamicky s Final Countdown a postupne sa pesničky spomaľovali, čo mi nie celkom sedelo. Chvíľku po poslednom songu sa znova objavil čašník a netváril sa nadšene, že nič nechcem, tak som šiel. Podarilo sa mi ale zistiť, že show pre pub zabezpečuje tá istá agentúra, pre ktorú makám aj ja...
Štvrtok! Konečne som sa dočkal voľna, zobudil som sa okolo desiatej a reku idem sa vydať na prieskum pobrežia. Dostal som sa na koniec pieskovej pláže, porobil pár fotiek a vydal sa ešte ďalej. Pobrežie bolo skalnaté, jasne sopečného pôvodu. Trochu ďalej od mora sú skaly farby pieskovca, smerom k vode tmavnu až sú takmer úplne čierne. Prúd roztavenej, bublajucej horniny vytvoril prazvláštne tvary plné trhlín a bubliniek, kde sa veľmi dobre darí rozličným tvorom. Na slnkom vyhriatej skale sa slnia jašterice, ale hoci som sa veľmi snažil, vždy ma zbadali skôr ako ja ich a už som len zaregistroval rýchly pohyb do bezpečia. Pri jednom tvorovi som mal skoro šťastie, no tiež bol rýchly. S istotou viem ale povedať, že mal telo dlhé zhruba 30cm, dlhý chvost a veľmi sa podobal na agamu. Bližšie k moru sa v hornine začali objavovať jazierka vytvorené počas prílivu a v jednom z nich som objavil dvoch krabov. Menší je pekne viditeľný na fotke, mal asi šesť centimetrov na šírku a bol tmavej farby, ďalšieho som objavil mimo vody v trhline nad jazierkom pri pohľade zboku. Moc z neho nevidno, bol k nemu ťažký prístup, ale zhruba v strede fotky rozoznať náznaky klepiet. Nevidel som ho celého, ale mal zhruba 15cm na šírku, zvrchu tmavý, zospodu svetlej farby. Pózovať sa mu nechcelo, tak som ho nechal tak.
Vydal som sa smerom do vnútrozemia s cieľom napriek horúčave sa dostať na vrchol blízkeho kopca a porobiť nejaké tie zábery širokého okolia, ale plány mi zhatil nečakaný objav. Takže larpisti, konkrétne tí s chúťkami na post-apo, zbystrite pozornosť, bookujte letenky a očakávam námety na hru. Priatelia, kamaráti, behold, kompletne opustený hotel:
Ako vysvitlo z prieskumu, hotel patril sieti Aqua Sol, ktorá stále funguje, začali kompletnú rekonštrukciu hotela, relatívne nedávno ale z nejakého dôvodu ju nedokončili. Prístup nie je nijako blokovaný, v pohode som sa tam dostal od cesty, žiadne preliezanie plota alebo čo. Hotel má šesť podlaží, päť nadzemných a jedno podzemné. K dispozícii je plavecký bazén, izby s výhľadom na more, reštaurácia, veľmi tichá lokalita... Podzemie je úplná pecka, nájdete tu serverovňu, či čo to je, stále s hromadou elektroniky a obrovský mrazák s ťažkými oceľovými dverami. Môj skromný odhad rozmerov je 2x2x3metre (v x š x d). Lozil som tu hodiny, vnútorné vybavenie som nenašiel takmer žiadne, ale aj tak je to riadne bludisko a v noci asi aj dosť strašidelné. Musím vyskúšať niekedy.
Unavený som sa vrátil na hotel a chvíľku si zdriemol. Po dvoch hodinách chvíľkového zdriemnutia (čítaj výdatného spánku) som behol do hotela na večeru. Plán na večer bol checknuť či náhodou moja obľúbenkyňa z minulého večera nespieva aj dnes a potom sa uvidí. Usadil som sa teda opäť v tom istom pube, čašník ma oslovuje, vyťahujem pripravenú výhovorku, že čakám na priateľov a že si objednám, keď dorazia. Čítam nevôľu na jeho ksichte a ešte raz sa ma pýta, či si čosi neobjednám, vravím nie, krátko na čo ma bez okolkov vyhadzuje z podniku, ak nemienim nič piť. Zarazilo ma to, akoby som videl parnu lokomotívu v hotelovom bazéne, až som sa ani na slovko protestu nezmohol. Vzal som tašku a vypadol odtiaľ, až vonku sa v hlave sformulovala myšlienka povedať mu, že ak na tom trvá, v živote žiadnemu hosťovi jeho bar neodporučím. Vracať sa tam už ale nemienim a pomaly odchádzam, zatiaľ čo moja novo-obľúbená speváčka začína spievať známe hity Whitney Houston.
V sobotu mi náladu zlepšuje víťazstvo na Bielorusmi a vravím si, kašľať na idiota. Dneska je nedeľa, 31stupňov, ráno som pokecal s potápačmi o mojom kurze, zajtra dohodneme podrobnosti. Už sa naň veľmi teším, najmä na Zenobiu. Zenobia je vrak lode blízko Larnaky, patrí vraj medzi top ten vrakov na svete a som si istý tak ako ničím iným, že toto leto ju preskúmam s bombou na chrbte. Yo a mimochodom, pamätáte na Vodný svet s Costnerom, keď sa potápal a bola tam na dne hromada pomníkov či čo to bolo a on tam šáhol do piesku a našiel čosi? Hádajte, na ktorom ostrove v Stredozemnom mori sa to točilo?
Celá galéria tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára