Druhý týždeň: Konečne robota!

Bah, ďalší týždeň preletel a mne to príde akokeby som posledný článok písal minimálne pred mesiacom. Naposledy som skončil pri sobotnej party, takže pokračujem nedeľou ráno. Boli sme rozdelení do dvoch skupín, ja som v druhej, môžem trochu dospať, lebo stretnutie máme až o jedenástej. Prvá skupina sa stretla už o desiatej. O jedenástej sa dozvedáme, že sme tá šťastnejšia skupina, pretože prvej ponúkli miesta čašníkov a iného hotelového personálu, kým my budeme všetci animátori. Takže tie šumy čo kolovali neboli až tak ďaleko od pravdy... Prišlo mi to (a nielen mne) trochu nefér, keď nás od začiatku kŕmili tým, akí budeme všetci skvelí animátori, na druhú stranu v tej prvej skupine sa ocitli ľudia, ktorých som si nevedel úplne ako animátorov predstaviť, pretože boli plachí alebo hanbliví alebo nemali organizačné schopnosti na prípravu aktivít. Nevermind, ja vraj idem do hotela Silver Sands v Protarase, kde je vraj hromada slovenských hostí a budem jediný animátor v hoteli. Som z toho mierne nervózny, na všetko budem sám, ale vraj sa sústredia skôr na soft animáciu, teda moc ľudí do aktivít netlačia. Navyše nemajú kids club a v hlavnej sezóne robia max. 2-3 krát týždenne minidisco, takže ani capartov malých nebudem mať moc veľa, inak by ma asi treplo, dosť čo furt počúvam minidisco hudbu, keďže ostatní animátori nacvičuju tance. Balíme teda (hlavne ostatní, ja som sa zbalil už sobotu pred ožieračkou), nasadáme do pristavených áut a vyrážame do 10km vzdialeného mesta Protaras. Sme tam za chvíľu, netrpezlivo vyskakujeme z auta, bozkávame zem a ďakujeme všetkým svätým, že sme to prežili, pretože Kristína, mladá maďarská tanečnica, ktorá nás viezla, čumela viac do mobilu než na cestu, nabrala pár krát obrubník, skoro nabúrala do taxíka a podobne. Mimochodom, na Cypruse sa jazdí vľavo, som z teho kompletne zmätený.

Vedúca zájazdu Bonnie na mieste zisťuje, že nemáme pripravené ubytovanie a tak si jazdu smrti opakujeme, tentokrát so zábavnou vsuvkou "Ako natankovať na čerpačke bez obsluhy". Inak super vec, platíte dopredu, buď cash alebo kreditkou a začnete tankovať, pumpa sa automaticky vypne na danej cene. Paráda, už žiadne hľadanie jedného centu v peňaženke ako sa mi stáva pravidelne. Chcel som ešte cypersku mentalitu spomenúť, Cyperčania majú na všetko čas, deadliny nedodržuju tak, že to až mňa vytáča (a to som všeobecne známy ako človek, ktorý miluje zvuk deadlinu svištiaceho okolo mňa), a keď už danú vec spravia, hromžíte, lebo ste to mohli spraviť sami, skôr a poriadne...

Tak sme sa teda vrátili do Tsokkos Paradise Village s tým, že máme čakať na ďalšie info. Tak prešla nedeľa, pondelok, utorok... Mám nových spolubývajúci, spomínaného Richarda s Aaronom a termálneho brušného tanečníka Ramseyho z Bulharska. Sme kecali s ním zopár večerov, celkom to ušlo, konzultoval so mnou svoje problémy s láskou, jako keby som ja bol ten pravý, čo môže niekomu radiť... Až utorok večer začali šumy, že stredu sa sťahujeme. Keďže už som sa poučil a keď mi na Cypre niekto povie "Dobrý deň! " tak sa rovno utekám pozrieť, či neprší, zostal som skeptický. Chcel som už ale čosi robiť, nie sa len bezcieľne potulovať po pláži a okolí a tiež som aj začal pociťovať nervozitu z novej práce. Streda prišla a naozaj sme odchádzali. Dostal som info, že stretnutie s manažérom môjho hotela je o desiatej, z čoho samozrejme nakoniec bolo pol dvanástej. Sme pokecali so Stefanosom, povedal ako si to predstavuje a spomenul, že tento rok nečakaju také množstvo Slovákov ako vlani, lebo cestovky zrušili zmluvy či čo. A že sa mám pripraviť na hromadu Rusov. Reku fasa, málo som pil doteraz... Zvyšok stredy si prechádzam vybavenie vo svojej miestnosti, bol tam bordel jak sviňa, hoci minulú sezónu bola animatorkou baba. Neskôr som behol do vedľajšieho hotela Illiada, s ktorým máme niektoré aktivity spoločne, kukli sme na to, zostavili programy, vycapil som ho na tabuľu a ťahal domov. Teda do hotela. Ubytovali ma v hoteli Antigoni, spolu s animátormi z okolitých hotelov. Hádajte, koho mám spolubývajúceho? Presne, Ramseyho... A spíme na manželskej posteli. NIČ NEBOLO, JEREMY!!!

Štvrtok ráno začal môj prvý normálny pracovný deň. Nervózny jak sviňa, ale bolo to fajn nakoniec. Ráno som pokecal so zopár turistami, hlavne rusky , a rozumeli sme si. Bola tam aj parta mladých Rusov, čo mi začali chodiť na aktivity pravidelne. Odrána chlastali (absinth, ako som neskôr zistil), lebo jeden z nich mal narodky. Okrem nich sú tu väčšinou seniori z Británie, zopár ďalších Rusov a už som tu aj slovenskú rodinku zahliadol. Ako teda vyzerá môj bežný pracovný deň?

Vstávam o deviatej, rýchla sprcha, oblečiem sa, idem pešo do hotela, kde som tak 9:30. Checknem program na deň a idem na raňajky do hotelovej reštaurácie. Raňajky sú bez výnimky vždy rovnaké v každom hoteli skupiny Tsokkos : volské oko, pečené párky, varené párky, pečená slaninka, syr, chlieb, káva, pomarančový džús. Okrem toho si ešte po raňajkách dávam dve kivi alebo dva banány, alebo ich kombináciu a naberám plnú šálku pistácií alebo mandlí, nech mám čo chrúmať v priebehu dňa, ale väčšinou ich pustoším do hodiny. O desiatej vyťahujem CD player k bazénu, púšťam hudbu, nech všetci vedia, že sa čosi bude diať. Behnem do svojej miestnosti, nájdem nejaký kvíz alebo súťaž k obedu, 10:15 obieham bazén a zháňam ľudí na prvú aktivitu, čo je vždy vodný aerobik. Nie je to aerobik v pravom zmysle slova, len proste robíme nejaké cviky vo vode na hudbu. Väčšinou z toho spravím show, takže štvrtok ráno som mal v bazéne jedného človeka, dnes, pondelok, ich bolo zo desať. Precvičujem z kraja bazéna a na konci zo mňa leje pot. Na konci sezóny budem vyzerať jak Rambo.... Ďalšia aktivita je buď strečing alebo šípky alebo biliard. Na strečing mi tiež začalo celkom dosť ľudí chodiť, robíme ho na pláži a končí meditáciou, pri ktorej je počuť len zvuk mora za chrbtom. Tesne pred obedom robím denný kvíz alebo zábavné hry pri bazéne typu preteky nafukovačiek a podobne, víťaz vyhráva drink. Od cca 12:30 do 14:30 mám pauzu, behnem na hotel, zdriemnem si alebo hodím sprchu. 15:00 začínajú poobedne aktivity, hlavne stolný tenis a vodné polo a o štvrtej je posledná denná aktivita, vodný volejbal alebo preteky kanoe proti susednému hotelu Illiada. Hlavne tie kanoe majú veľký úspech u hostí, už som to aj ja skúsil a je to vážne pecka. Denné aktivity končia okolo pol piatej až piatej, vraciam sa do hotela, sprcha, šlofík, ak treba, tak aj dajaké pivko z neďalekého Lidla bachnem do seba, pripravím nejaké veci na večer ak treba, ak nie, prečítam si čosi a okolo siedmej sa začnem chystať do roboty. Kým cez deň je moja uniforma oranžové tričko a čierne kraťasy, večer musím byť smart appearance, takže čierne gate, parádne boty z Ecca, košeľa alebo tričko, rozpustené vlasy a tak ďalej. V hoteli som 19:30, dám si parádnu večeru, robia fasa ryby, občas aj steak sa objaví, včera boli rebierka na grile, vždy je viacej možností, skúšam zo všetkého čosi, teda okrem paradajok a vecí z nich samozrejme. Po večeri poriadny dezert, nevynechám tortu, puding, dve kivi a hromadu zmrzliny, ktorá je jedným slovom neskutočná. Obehnem hostí, trochu pokecáme, pripomeniem večerný program. 20:30 plus-mínus začína večerný program, nejaký kvíz alebo Bingo, včera som napríklad milionára robil, len trochu zmeneného, nech sa všetci môžu zapojiť. Problém s večerom je, že nemám sound system ako ostatné hotely, takže nemôžem centrálne vyhlásiť, čo sa deje a tak, preto večer mám tak 6-10 ľudí, po skončení ešte chvíľu kecáme pri bare a okolo desiatej končím, ak sa mi chce, obehnem okolité hotely, kuknem ich program, ak ešte beží, vraciam sa do Antigoni a okolo 12tej sa ukladám spať.

Takto ubehli posledné štyri dni a ja sa neviem dočkať, kedy ubehnu aj tie zvyšné dva do môjho dňa odpočinku ;) Len Ešte neviem, čo počas neho budem robiť, ale určite vás budem informovať o týždeň...