Je nedeľa, teším sa na večerný zápas, z ktorého pri troche šťastia uvidím aspoň koniec. Musím povedať, nečakal som veľa tento rok, a aj keby sme prehrali v tom štvrťfinále, bol by som spokojný, pretože to bol jeden z najkrajších zápasov, čo som videl. A včerajší Šatanov gól bola jednoducho paráda. OK, toľko k povinnému spomenutiu hokeja v blogu (nariadenie Slovenskej asociácie blogerov a grafomanov číslo 92356-AX-986/2012 článok 7 odsek dž riadok tretí odspodu, citujem "Každý bloger bez ohľadu na členstvo v Asociácii musí v priebehu MS V hokeji spomenúť hokej minimálne raz bez ohľadu na zameranie blogu alebo tému článku "). Čil späť na Cyprus.
Začína sa to tu pozvoľna zapĺňať, otvorené sú už takmer všetky podniky na shopping ulici, hostí je tiež stále viac, no srandy kopa. Tento týždeň sa mi podarilo dať dokopy partu anglických seniorov, s ktorými si veľmi dobre rozumiem, hráme petangue dvakrát denne, nikdy nevynechaju večerný program A furt je hromada smiechu okolo toho. Hlavne Paul je borec, 64rokov, ale nevynechá jedinú príležitosť vyviesť nejakú lotrovinu. Od stredy sa k nim pridali dve ďalšie dámy, blázni do rocku, tak máme furt o čom kecať. Navyše som spomenul svoj nápad okrem normálneho vodného aerobiku robiť raz-dvakrát do týždňa rock water aerobik, čo sa nielen im hneď zapáčilo. Musím dať dokopy nejaký playlist a v priebehu týždňa to vyskúšam. Takisto začínam zbierať myšlienky na večerný entertainment, čo je ale trochu komplikované, keďže nemám sound system. Hlavne ma napadlo dostať nejakým spôsobom sem svoj meč a ostatné japonské veci typu oblečenie a jeden večer do týždňa predvádzať nejaké techniky s mečom, iný deň rockový večer, možno skúsiť imitovať známych spevákov a tiež som rozmýšľal zatiahnuť hostí do nejakej hry alebo aspoň RP workshopu.
Okrem vymýšľania večerného programu som sa zo zvedavosti pustil do obchádzania tetovacích štúdií v okolí, jednak, aby som spoznal tunajšiu komunitu rockerov a druhak aby som získal prehľad o cenách a podmienkach, chcel som tento rok ísť do druhého tetovania, no zatiaľ ma odradzuju ceny. Totiž, objavil som parádne britské štúdio, ktoré vlastnia postarší manželia, pokecali sme parádne, vysvitlo, že budúci mesiac sa pravdepodobne stretnú so Slashom a ešte aj, že Paul, tatér, tetoval komplet zostavu Nightwishu. Jednou z jeho prác je kérka, čo má Anette na chrbte, taký vrabec či čo s notami a klávesami. Jediná chyba je, že pýtajú sto éčiek za hodinu roboty. Našiel som ešte jeden salón, kde tetuje mladá Talianka Elena, šikovná baba, povedala, že pripraví artwork a potom povie, koľko chce. Keď nič, aspoň budem mať artwork hotový.
Stredu večer som mal v pláne po večernom bingu vybehnúť do ulíc, ale nakoniec som zostal s čašníkmi z nášho hotela dolu pri bazéne, zahrali sme biliard a stiahli zopár litrov krabicového vína. Som bol skeptický zozačiatku, predsa len, je to krabčák značky Red Dry Wine, ale kupodivu to bolo celkom pitné.
Zmena! Zas som zabudol na časový posun, zápas uvidím!
Tak sme sa natrieskali z vínka, občas preloženého nejakým tým koktejlom z baru, mohol som si to dovoliť, druhý deň som mal offko. O deviatej zvoní budík, vypínam ho, reku ešte chvíľu, zápas je až o jednej, pohoda. Budím sa okolo pol jednej, skáčem do gatí, letím do pubu, stíham. Fuh, skoro na mňa museli čakať so začiatkom zápasu... Tak teda krásne vyhrávame zápas, ku koncu som natrieskaný zase, objavil sa jeden Slovák, Jano (nie Slota), mávajúc stovkou nám oznámil, že pijeme po každom našom góle. Štyri kúsky, po každom Sambuca, 31stupňov vonku, neni mi viacej treba... Yo, Sambuca je tunajší chľast jemnej chuti, človek by ani nepovedal, že štyridsiatka. Ale píše riadne...
Behnem na hotel trochu si odpočinúť, potom večera v hoteli a idem na prechádzku. Pozdĺž pláže je novovybudovaný chodník, čo vedie až do vedľajšieho mestečka Pernera, ale je to ospalé miesto, nikde nikoho, zopár reštaurácií otvorených, dlho sa nezdržujem a vraciam sa späť do Protarasu. Stretám kolegov, reku, či idem do Greenery, to je pub, kde sa stretávame po šichte. Pridávam sa teda, hráme šípky, paráda, nepijem, mal som toho dosť cez deň. Asi o jednej ráno ma ktosi nápad ísť do Ayia Napy na disku. Prischne mi úloha šoféra, nakoľko všetci už čosi pili, len jeden z nich toľko, že tvrdí, že sa nebojí a on to ošoféruje. Tak sadám za volant, nezvyknutý jazdiť vľavo, ani radiť ľavou rukou. Rozbieham sa pomaly, ale po pár kilometroch mi to už celkom ide, len furt zabúdam, že nemám byť v pravom, ale v ľavom pruhu. Spolucestujuci mi to s miernou panikou v hlase často a nahlas pripomínajú, a za všeobecnej veselosti nám cesta ubehla rýchlo.
V Nape skapal pes, čo znamená, že otvorená je len každá druhá diskotéka a viete ísť po ulici bez toho, aby ste sa museli predierať davom, najprv to vyzerá že skončíme v Bedrocku, ale tam majú silent disco (dostaneš slúchadlá a trsáš, fakt divný pohľad pre okoloidúcich, čo nepočujú žiadnu hudbu;) a tak končíme v Carwashi, pridáva sa ku nám aj Marvin so svojou team leaderkou, ktorá sa ukázala ako šialená hyperaktívna tanečnica. O štvrtej padáme späť do Protarasu ale akosi sa mi nechce spať, ani neviem prečo. Budím sa o štyri hodiny, kompletne odpočinutý a valím do roboty. Piatok večer mám stretko s Elenou ohľadom nejakých detailov kérky, prechádzam okolo baru zvaného Stonehenge, krásna blondínka má láka dnu na free shoty, ubezpečujem ju, že som za dvadsať minút späť a plne sa jej venujem. Plním sľub, vraciam sa ku kočke, núka mi sex na pláži (ten koktejl, samozrejme, vy čuníci), kecáme hodnú chvíľu anglicky, až medzi rečou spomeniem Slovensko, už ani neviem, v akej súvislosti, načo na mňa udivene kuká a pýta sa, odkiaľ som. Reku, že zo Slovenska, ona že tiež :D Že Lívia zo Šiah, rehoceme sa na tom chvíľu, padlo zopár ďalších sexov, vraví mi, že ju ešte mám prísť kuknuť a vraciam sa späť na hotel.
Dneska nedeľa, hádam uvidím aspoň koniec zápasu a aj keď prehráme, budem spokojný aj s tým striebrom, lebo pekne hrajú chalani.
Quick update v pondelok, koniec som videl, páčilo sa mi čo spravil Zdenko na konci, popili sme čosi (pivo, víno, rum) a, chlapci a dievčatá, stretol som Evku, podrobnosti o týždeň...
Tak ja ti to teda donesiem. Aj mec aj oblecenie. Len tu cestu mi zaplatis nic viac nechcem :)
OdpovedaťOdstrániťHehe, sambucu som pila aj v Brne, len ten rituál okolo toho je šialený :D
OdpovedaťOdstrániť