"Shit just hit the fan"

Ty brďo, zase nedeľa... A v nedeľu som chuj napísal, tak pokračujem pondelok. Takto pred týždňom sa tedy pozerali hokej a pili a potom sme hokej dopozerali a pili ešte viac. Celkom sa mi tu darí držať sa v akceptovateľnom stave, na rozdiel od mojich spolupičov, ktorí sa sundávajú jako keby zajtra nebolo. Bod pre mňa, pretože v nedeľu sa k nám večer pridáva Evka, čašníčka z Constantinosu (to je jeden 5* hotel, tutok, čo by kameňom dopľul). Tak chlapci postupne odpadávali, až sme s Evkou zostali dvaja, hodne dlho sme kecali a nakoniec ma o druhej ráno pozvala na skoré raňajky v Mekáči. V príjemnej spoločnosti uteká čas rýchlo a ani neviem ako, zrazu boli štyri ráno, odprevadil som ju domov a o pol piatej, s obavami, ako bude vyzerať ráno, som sa uložil spať.

Ráno som kupodivu bezproblémovo vstal, dokonca s prekvapivo dobrou náladou. Poznáte ten otravný úškrn (mimochodom, opravil som si klávesnicu, už mám aj malé dlhé ú), čo občas majú ľudia bez zjavného dôvodu a ostatných naokolo to vytáča, že by najradšej zobrali hasák a narovnali ten vyškerený ksicht? Tak s takým úškrnom som behal polku dňa, až mi hostia povedali, že s tým mám prestať, lebo ich to znervózňuje. Aj vodný aerobik som prežil, hoci som mal obavy o stálosť obsahu môjho žalúdka pri všetkom tom skákaní, ale to tiež dopadlo dobre.

Tak opäť prešlo niekoľko dní, stávam sa miestnym borcom v petangu, hráme dvakrát denne, väčšinou osem až desať ľudí. V živote by som nepovedal, že to niekedy o petangu napíšem, ale je to veľmi zábavná a občas aj napínavá hra. Objednajte mi na koniec októbra miesto v starobinci, húpacie kreslo, deku a nalaďte TV Doma. A okrem petangu si ľudia celkom obľúbili preteky kanoe, hlavne po tom, čo som minulú nedeľu sedel v dvojmiestnom kanoe s Paulom a prevrátili sme sa za všeobecného pokrikovania a vyspevovania pesničiek z Titanicu. Sa mi páči na Britoch ako trávia dovolenku. Keď prídu Rusi/Slováci/Česi, chcú mať svätý pokoj, žiadne aktivity, žiadne priateľské pokece ;), sú samostatne fungujúce jednotky. Oproti tomu Briti sa aktívne zapájajú a čo sa mi páči najviac, prídu do hotela sami, nepoznajú nikoho a odchádzajú po dvoch týždňoch s desiatimi novými priateľmi, s ktorými plánujú spoločnú dovolenku budúci rok alebo koncom sezóny. Či to potom tak aj je, že idú spolu, neviem, ale páči sa mi ich prístup. A hlavne mi to uľahčuje robotu, lebo stačí, že prídem za jedným Britom a o chvíľu sám obehne známych a hneď mám desať ľudí na aktivitu. A chcú robiť Bingo a kvízy po večeroch, našťastie. Vysvetľuj Rusovi, čo je Bingo a aká je to strašná švanda...

Yo a od Britov som sa naučil úplne geniálnu frázu, keď sa niečo poserie, poviete: "shit just hit the fan" :DDD (preklad: hovno trafilo ventilátor).

Stredu sa čosi začalo hovoriť o staff-party, ale nakoniec z toho zišlo. Staff-party znamená, že čašníci sa zbehnú po robote, zahrajú biliard, šípky, popijú čosi (máme spojku v Lobby bare) zadara, srandy kopec. A poslednou dobou ma už pozývajú pravidelne, vraj je so mnou sranda :D Stredu sa to nakoniec ale nekonalo, vraj štvrtok. Aj mi to vyhovovalo, štvrtok cez deň som mal na pláne behnúť do Paralimni, pokecať s potápačmi o kurze a tak som nechcel nejako moc ponocovať. Ráno som sa najedol v hoteli a hybaj na bus. Chvíľu som blúdil, ale nakoniec som ich našiel v Malama Holiday Village, peckové miesto s vlastnou zátokou. Dali sme reč, zoznámili ma s podrobnosťami a začali rokovania o cene. Normálka cena za šesťdňový kurz Open Water je 375€, pre väčšie skupiny zvyčajne 300, cena pre mňa 250€. Paráda. Zaregistroval som sa na www.divessi.com,prebehol nejaké e-learningy, ďalší štvrtok mám nejaké cvičenia v bazéne a v plytkom mori. Celý kurz bude zdokumentovaný, dajú mi USB s fotkami na konci. Je desať levelov, prvý je za šesť dajvov, to je práve ten Open Water. Uvidím, ako to pôjde, ale chcel by som si spraviť aj dvojku, pri ktorej sa už vyberajú dve špecializácie (ja rozmýšľam nad Wreck Diver a Under Water Photography) a možno trojkou (ďalšie dve špecializácie, pre mňa asi Night Diver a Deep Diver). A potom sa už len expí ďalšími dajvami. Level desať sa napríklad dá dosiahnuť veľmi jednoducho, stačí 5000 lognutých potápaní. Ťáááj, neviem sa dočkať...

Okrem toho som sa v Paralimni zastavil aj v kancli One Stop, lebo čosi mi kočky na recepcii spomenuli, že budeme mať nejakú show v hoteli a ja som samozrejme o ničom nevedel. Tak že hej, každý štvrtok, keď mám offko, samozrejme, príde kúzelník s pirátskou show. Na otázku, či mi už teda teraz dajú sound system, dostávam zápornú odpoveď. Reku fasa, opúšťam kanclík, obzerám sa kam ďalej a vidím tabuľu že Famagusta viewing point tri kiláky. Kráčam tedy popri ceste chvíľu, budov je stále menej, cesta stále prašnejšia, až nakoniec asfalt mizne úplne a ja sa ocitám na poľnej ceste vedúcej pomedzi polia s melónmi. Aj som chcel čmajznúť dajaký, ale mi lepilo, lebo v diaľke sa črtá vojenská základňa so strážnou vežou. Pripadá mi divné, že vojaci strážia melónové polia, ale šak asi vedia, čo robia. Možno sa to vojenské melóny. Zelené boli... Zmätený som kompletne, lebo reku k nejakej vyhliadke nepovedie poľná cesta. Nenechám sa ale znechutiť a pokračujem po nej. Dostávam sa na miesto a nadšený nie som, keď sa chcem dostať k vyhliadke, musím prejsť cez akúsi minizoo za 4€ vstup. Vyzerá to, že minizoo sa skladá maximálne z kozy na pokraji smrti, svorky sliepok a jedného vlčiaka, ale šak keď je niekto podnikavý, nech zarába, ja mu za to platiť ale nemienim. Plánujem vybabrať so systémom a obísť to po pláži. Skoro sa mi to aj podarilo, ale na konci bol strmý zráz a ja som nemal najlepšiu obuv na lozenie po skalách. Ešte som pofotil čosi a vydal sa na cestu naspäť, študujúc pri tom knihu, čo som od potápačov dostal.

Večer som stihol aj kúzelníka, úplná pecka to bola, potom som utekal do Odessy (hotel, nie mesto, to by som utekal ešte čil a celý zvyšok roka), kuknúť novú show, čo dali dokopy spolubývajúci a bolo to jedným slovom hrozné. Čo malo byť vtipné, vtipné nebolo, čo malo byť vážne, bolo tragikomické, nepripravené to bolo, škoda reči. A keď som sa ponúkol, že pomôžem, asi sa ešte aj urazili s tým, že šak oni sú animátori štyri-päť rokov a ja mesiac. Nechal som to tak a vrátil sa do svojho hotela, kde bol opäť pokus o staff-party, akurát keď som o jedenástej prišiel, väčšina odchádzala do pubu a zostali sme ja, Števo a Filip. Chvíľu sme kecali a potom sme to rozpustili.

Piatok sme si našli odkaz, že sa musíme do soboty presťahovať. Nie ďaleko, nejakých 50m a nie do hotela, ale do apartmánov. Keď som ich videl som ľutoval, že sme nerobili väčší randál už skorej, boli by nás presunuli už dávno. Apartmány sú peckové, šak kuknite:

A najlepšie je, že som sprivatizoval posteľ v kuchyni, takže mám v podstate sám izbu (až by bolo treba, ktosi sa kľudne môže vyspať v spacáku na zemi, miesta je dosť). A hlavne mám konečne stolík a trochu súkromia na maľovanie figúrok, ktoré chúdence dosť utrpeli cestou. A nedeľu síce MiSchu nedokončil Monaco, ale nám sa konečne vydarila staff-party, kde bola aj Evka a do postele sme sa dostali zase okolo štvrtej (každý do svojej, jasné?!). Tak teda to je vše, přátelé, dajte vedieť názory na článok, držte sa a o týždeň čakajte prvé dojmy z potápania.

Celá galéria tu.