Že ja sa musím furt vytočiť...

Chlapci a dievčatá, nasledujúce odhalenie vám možno vyrazí dych, podaktorí budete šokovaní, niektorí sa už možno nebudete so mnou chcieť chodiť hrávať na pieskovisko. Takže hlboký nádych... Pozeral som film. Nie, toto ešte nie je ono, ale teraz to príde: hrala tam Kristen Steward. Iste sa čudujete, ako sa dá písať článok so samovyškrabanými očami, ale (a čil príde časť, po ktorej prídem asi o polku priateľov na ksichtoknihe) nebolo to až také zlé, teda okrem úvodných minút. Poďme na to ale postupne. Film sa volá Snehuliak a Borec, teda vlastne Snehulienka a lovec. Ak ste to nevideli a nechcete vedieť, ako to skončí, nečítajte ďalej. Aj keď teda, kto by to nepoznal a hlavne, je to rozprávka, masakrom to skončiť nemôže...

Zo začiatku je zima jak v ruskom filme a kráľovná sa špacíruje po zasneženej záhrade a nájde rozkvitnutú ružu a samozrejme ju chce odtrhnúť a zjesť, či čo. Ako inak, pichne sa a nasleduje spomalený záber ako tri kvapky jahodového džúsu padnú do kopy kokaínu. Napadá mi pritom, že musí mať ranu minimálne na tri štichy, pri pichnutí do prsta to predsa až tak nekrváca. Ale šak keď je krepá... "Krátko na to", aby som citoval rozprávača, porodí dcéru, strih, dcéra má asi dvanásť a naháňa sa s dajakým Viliamom. Mamka zomiera, tatko medzitým útočí na neznáme vojsko, keré sa rozpadne na črepiny, kdesi vyhrabú nejakú zajatkyňu (Charlize Theron, vážne jej to sekne), na druhý deň je svadba. Čo sa len všetko dá stihnúť za pár dní... A všetci žijú šťastne, až kým nepomrú.

Doslova. Roztúžený kráľ o svadobnej noci zistí, že tá ťažoba na srdci, čo cíti, je spôsobená pôsobivo vyleštenou dýkou, trčiacou mu z hrude. Ostatní po rane mečom do zátylku sa odporúčajú tiež. Viliam zdrhá na koni s tatkom svojím, Snehurva je z mne neznámeho dôvodu ušetrená a zavretá do veže. Strih, zmena herečky, parochne, kontaktných šošoviek. Z dvanásťročnej hnedovlasej modrookej je tu čiernovlasá zelenooká Kristen, medzičasom aj skautský výcvik absolvovala, pretože ju sledujeme ako pomocou dvoch kameňov zakladá oheň. Medzitým sexi (alebo sexy? Neviete niekto, zvedavý som...) Charlize vyťahuje zrkadlo... Zrkadlo som povedal? Gong vyťahuje, veľký, zlatý, okrúhly, wtf? A pýta sa, šak to poznáte. Keby to bolo zrkadlo, určite povie, že Charlize je sexica najvačšá, sa mi ľúbi v tomto filme ešte viac ako v tom obtiahnutom sci-fi kostýmčeku v Prometeovi, čo som bol býval včera pozeral. Ale toto je gong a čo také gongy vedia, tak z neho vystupuje zlatý týpek a vraví, že Kristen, ale že keď si z jej srdca navarí polievku, bude furt mladá a pekná. Tak Charlize posiela brata, ktorý vyzerá ako nemecký pedofil, ešte k tomu s účesom, kvôli ktorému som tik dostal do oka. Kristen odkiaľsi vyhrabe stovku klinec a čaká na Fritza, či ako sa to volal. Na rozdiel od svojej mamky, ktorá aj z pichnutia tŕňom ruže spraví krvák, namiesto aby zabodla klinec Fritzovi do spánku, Kristen mu spôsobuje len plytkú ranu bez kvapky krvi, čo ho akurát tak vytočí. Kristen ale zdrhá a nasleduje najlepšia scéna filmu, ktorú som si musel pozrieť rovno trikrát a potom to pauznúť na desať minút, aby som sa dosmial. Na nádvorí Kristen vidí, že cesta je zarúbaná, uvidí otvor veľkosti pol metra krát pol metra ústiaci do stoky, troma skokmi prekoná polku vzdialenosti a druhú polku hodí takú šmýkačku, samozrejme trafiac sa presne, že som najprv neveril vlastným očiam. Potom ešte skočí z výšky asi päťdesiat metrov do mora, vyplaví ju na breh, úplnou náhodou sa potkne o koňa bieleho, nasadne a odchádza. Facepalm za facepalmom.

Musím uznať, začiatok bol zlý, ale zvyšok sa dal. Hlavne na scénu nastúpil Borec, ktorého si kráľovná najala, aby našiel Kristen, spolu s Fritzom ju nájdu uprostred temného lesa plného halucinogénneho plynu, Fritza Borca oje...kabáti, chvíľu sa ruvajú, nakoniec Borec aj s Kristen zdrhajú. Fritz si medzitým užíva omamných a psychotropných účinkov spomínaného plynu. Viliam sa dozvie, že Kristen žije, tak ju ide hľadať. Pridá sa k Fritzovi. K&B medzitým našli cestu z psychadelic lesa, pobili sa s celkom dobre renderovaným trollom, ktorého nakoniec zmákla naša hrdinka tým, že mu pozrela do očú,troll zrazu skrotol a odišiel, nepochopil som. Našli dedinu so samými ženami, našli ich, dedinu vypálili, K&B zdrhajú.

Čil prichádzajú na scénu trpaslíci a je ich koľko? Sedem predsa, né? Veľké makové, osem ich je! Čím viac pruhov, tým lepší Adidas, či ako to bolo... Nasledujú celkom pekné exteriéry, tancovačka pri ohni, idylka. Ráno sa objavujú celkom cute víly (nie som gay) a vedú Kristen kamsi preč. Všetci sa budia a idú za nimi. Uprostred lúky stojí strom a pod ním biely jeleň s divným parožím. Klania sa pred Kristen, jeden z trpajzov splieta niečo, že jej dáva požehnanie a že ona je život, či čo. Idylku prekazí šíp zabodnutý do jeleňa, Fritzova družina sa objavuje, na konci naháňačky je Fritz nabodnutý na papek a Viliam čumí zblízka na Kristen. Historický okamih, Kristen sa na zlomok sekundy skoro aj usmiala.

O niekoľko nocí dáva Viliam Kristen jablko, tá doň schuti hryzie ako v reklame na zubnú pastu, dusí sa, padá. Fake Viliam sa mení na Charlize (mohla to aj skorej skúsiť, ešte by mala brata), no ešte než stihne vytrhnúť šerco z hrude, objavuje sa Real Viliam a Charlize zdrhá. Viliam prejavuje nekrofilné sklony, bozká pomaly tuhnúcu Kristen a... Hovno. Uuuu, prekvápko jak sviňa, hlavne keď sa hneď objavuje Borec a čumí jak srnka na kolotoč. Yo ozaj, ďalší šíp ešte pred desiatimi minútami trafil jedného trpajza, počty sedia už teraz. Sorry, zabudol som...

V podstate zvyšok je priamočiara mlátenica, Kristen ožíva po bozku od nadrúzganého Borca, vyťahuje z komory brnenie na mieru, zisťuje, že cez noc sa naučila šermovať, berie armádu, útočí, vyhráva. Charlize to schytala nožom do srdca, tri kvapky malinového sirupu padajú Kristen na brnenie. Posledná scéna je korunovácie novej kráľovnej, Viliam na ňu čumí, až mu slina po brade steká, Kristen sa len škerí a hádže okom po práve sa objavivšom Borcovi, ten na ňu hádže tough pohľad, koniec.

Priznám sa, váhal som, či si tento film vôbec pozrieť. Začiatok bol slabý, ale Charlize to zachránila, a zvyšok filmu ani tá Kristen nebola zlá. Čítaj: netvárila sa akoby nevedela, či tá včerajšia kapustnica pôjde von vrchom či spodom, čo je teda na ňu dosť nezvyk. Hluchých miest bolo málo, kamera aj hudba fajn, exteriéry krásne, musím zistiť, kde sa to točilo. Dal by som možno aj sedem z desať, ale ten začiatok to znižuje aspoň o dva body, a kvôli Charlize sa zase oplatí jeden pridať. Moje hodnotenie: 6/10.

Film som pozeral v stredu, štvrtok som sa vybral do Nikózie, naivne presvedčený, že víza vybavím do Thajska. Ani len konzulát som nenašiel, na druhú stranu hľadajte čosi, čo má byť na Evagoras Avenue A potom mapa povie, že ich je sedem rôznych v meste. Cyperčania... Človek by si pomyslel, že názov ulice má odlíšiť adresu od inej, aby človek našiel, čo hľadá, ale ňééé, to je moc mainstream! Nič, reku behnem na slovenskú ambasádu, hádam pomôžu. Chlapi boli V pohode, pokecali sme, ale dilino ja som povedal, že zháňam thajskú ambasádu namiesto konzulátu. Tak som sa dozvedel, že ambasádu najbližšia je v ri... Ríme, čo mi je tak na dve veci. Moja chyba. Aspoň mi poradili očkovanie pred cestou, čo má predtým vôbec nenapadlo...

Túlam sa ešte mestom, našiel som zopár fantasy shopov, jeden, zvaný Isengard, je plný Warhammeru, tak sa pýtam celkom peknej Cyperčanky (nezvyk), jako je to v Nikózii s wargamingom, aj na infinity sa pýtam, V živote o tom nepočula. Rozmýšľam, že sa tam ukážem ďalší štvrtok aj s nejakými propagačnými materiálmi ;) Z ničoho nič som natrafil na cestovku s logami leteckých spoločností, medzi nimi hlavne Thai mi padlo do oka. Vravím si, aspoň sa po pýtam, keď nič iné.

Vchádza, pýtam sa týpka, vraj jasné, víza sa u nich vybaviť dajú. Možno to nakoniec nebola zbytočná cesta. Vyplňujem formulár, prechádzam k jedinému, hoci telefónom zaneprázdnenému človeku. Čakám päť, desať, pätnásť minút. Kuká na mňa, že čo chcem, ja že víza. Pozrie na formulár, vraví, na päť mesiacov sa nedá. Stránky ministerstva zahraničných vecí hovorili niečo iné, ale šak asi chyba. Vyplňujem nový dotazník. Vraciam sa k chlapíkovi, čakám desať minút, kým dotelefonuje, hovorí po grécky, občas na mňa pozrie, akoby o mne vravel. Dvíha druhý telefón, prevraciam očami. Kuká na druhý dotazník, vraj multi - entry sa nedá, že to mám vyplniť znova. Začína má dlaň svrbieť, nemohol prvýkrát povedať? Ignorujem jeho telefonát a vravím, potrebujem víza multientry a na dlhšie. Dáva mi lajster, že dá sa (aha!) a že za podmienok ako sú napísané na papieri. Čítam, čudujem sa, kedy som mu hergot povedal, že mám Thajku ženu? Lebo všetko na lajstri je za podmienky, že som sa oženil so domorodkyňou a chcem s ňou žiť v Thajsku. Robí si zo mňa prdel? Ani na mňa nepozrie, telefonuje. Navzdory tomu vravím, ja nemám ženu a už vôbec nie Thajku... Ignorácia. Zdvorilo opakujem pripomienku, schytávam otrávený pohľad. Naraz do mňa vošli všetci čerti, trhám dva dotazníky, obsahujúce aj moje osobné údaje, na drobné kúsky a so slovami "You know what? Go fuck yourself!" trieskam dverami. A taký pekný deň to mohol byť.

PS (jako post scriptum, nie Peter Sýkora): začal som cvičiť, päťdesiat klikov a sto brušákov denne, six-pack do pol roka hádam, či?

PS2: Prečítal som Fifty Shades of Grey, chujovina jak mraky, ale zase ktoré porno má hlbší zmysel, že? A už ma nikto nepresvedčí, že baby nie sú zvrhlé!