Transka

Ťažko charakterizovať uplynulý týždeň, možno ak by sme na to šli kombináciou nudy, rapídneho úbytku hostí a zopár udalostí, ktoré síce na chvíľu zdvihli hladinu adrenalínu, ale spätne sa za nimi obzerajúc, boli to úplné banality. Ak sledujete moju ksichtoknihu, čo-to o nich viete, ale nezaškodí si to zrekapitulovať.

Ešte pred minulý týždeň posielala šéfka smsky, že v utorok sa koná strašne dôležité stretnutie pre všetkých, čo si chcú zarobiť cez zimu. Reku, asi budú zisťovať, kto chce zostať na zimu na Cypre, prejde sa ponuka hotelov, čo budú otvorené, nejaké tie požiadavky na uchádzačov, otázky, či ste dynamický, flexibilný a v kolektíve obľúbený, poznáte to. Bol som rozhodnutý tam neísť, veď načo, Thajsko mám isté na zimu. V pondelok holuby doručili ďalšiu smsku, že stretko je povinné pre všetkých. Už tu vo mne skrslo podozrenie, že to bude nejaká kuleha, ale šak nebuďme negativisti. Nič, v utorok som teda zahlásil, že popoludňajšie aktivity nebudú (aj tak by neboli, z piatich naplánovaných mávam posledné dni tak jednu, dve), a vybral sa hľadať tajomný hotel Aktea v Ayia Nape. Schovali ho dobre, no našiel som ho nakoniec. Stálo ma to trochu potu, hodinu chôdze a zopár nadávok, pretože tie Lonsdejly, čo som si bol býval v Sport Directe kúpil, sú ešte nerozchodené a robia mi otlaky na päte. Nič to za to, našiel som, stretol známych, animátorov, a onedlho sme sedeli v zasadačke v podzemí. Prijal som kávu z termosky od cyperského týpka. O ničom, bez chuti a vône. Došla šéfka, reku ujme sa slova a začneme, miesto toho si sadá dozadu a nastavuje sa do polohy spiaceho strelca. Na projektore sa zjavuje nápis Organo Gold a chlapík, Cyperčan, začína hodne slabou angličtinou hodne slabú prezentáciu. Nejdem zachádzať do podrobností, len chcem vyjadriť počudovanie, odkiaľ hergot furt berú ľudí, ktorí sa nechajú ukecať na multi-level marketing. Nech sa nechajú, nedbám, ale nech sa ma nesnažia ukecať, aká je to super nová myšlienka a ako budem bohatý za pár mesiacov. Keď si niekto myslí, že som debil, nech mi to povie do ksichtu. Mi to pripomenulo ten môj pracovný pohovor pred pár rokmi, keď mi kravaťák svätosväte tvrdil, že oni s OVB nemajú absolútne nič spoločné a pritom si čmáral do notesu s ich logom. Long story short, objavila sa zázračná čínska huba, ktorá lieči všetko od pichnutia ihlou pri vyšívaní po AIDS, rakovinu a ebolu. Týpek to primiešal do veľmi zlej kávy a myslí, že to predá. Pretože si verí, otvára pobočky naraz po celej Európe vraj a úspech je zaručený. Odchádzam v polovici "prezentácie", našťastie sa kamarátka podujala, že ma zvezie na hotel. Na wécko som to stihol len tak tak. Poznámka na margo: ak niekto vyslovuje slovo biznis ako buzines, mám pocit, že hovorí skôr o právach termálnych než o super novom preháňadle, sorry, káve.

Neva, občas aj črevá treba prečistiť a pokecom s kolegovcami som sa dozvedel aj pár užitočných vecí. V prvom rade, bol som medzi tými zopár šťastnejšími, pretože v banke mi v pondelok ráno v pohode preplatili šek s výplatou. Čo ma prinútilo zamyslieť sa, či je rozumné letieť odtiaľto už prvého, keď posledný šek mám dostať deň predtým. Ak by som ho dostal až poobede alebo by na účte neboli prachy, som v prdeli. Tak v stredu bookujem let až na piateho, šéfke vravím, že potrebujem ubytko na štyri noci, vraj nemá problém, akurát som zvedavý, či mi to strhne z posledného platu alebo nie.

Streda večer patrí samozrejme Lithosu, akurát mi barmanka Sasha vraví, že bubeník dostal na držku včera a má zlomený nos, basák dojde neskôr, dovtedy hrá gitarista s nejakou kočkou. Tajne dúfam, že to nie je tá ukričaná od minula. Shit, je to ona. Miesto AC/DC počúvam Amy Winehouse a Lady Gága a podobné chlopotiny, zabíjam čas na nete, hádam sa Kriss čoskoro objaví. Po dvoch hodinách to vzdávam a idem spať.

Štvrtok som celý prespal a piatok takmer tiež. Okolo druhej som sa šiel rozlúčiť so svojou obľúbenou Ruskou na tento týždeň, Katjou. Celkom sranda s ňou bola, hrávali sme nočný volejbal a squash, raz som ju tesne pred búrkou na strechu zobral, celkom fajn sa to vyvíjalo, ale nakoniec nič z toho. Škoda, ale šak budú ďalšie...

V sobotu reku opäť skúsim šťastie v Sfinxe, aj keď som pochyboval, že sa objaví Jack so zlomeným nosom. Pre istotu sa z chalanov neobjavil nikto, namiesto toho bola Magic Show, rovnaká, čo na Silveri bývala, čisté zlo, potom chrumkavá brušná tanečnica, po nej ešte chrumkavejšia kočka, čo s kamarátkou nevie Abbu spievať. Väčšinou som opäť ťukal do tabletu, no zrazu som kútikom oka zazrel nohy. Vo vysokých štekloch, dlhé červené vlasy, podaktorí viete, že mám na ne slabosť. Trochu umelo vyzerali, ale šak asi nepoužíva Švarckopf, tak to vyzerá ako farebná helma. Pomaly sa otáča, spoza helmy sa začínajú objavovať rysy tváre. Thy khokhsho, ako by Ibi Maiga povedal, haksňu má riadnu miesto nosa. Čil už tuším, že je zle a následné otočenie sa objektu vo mne vyvoláva nutkanie vyprsknúť pivo z huby ako to vo filmoch býva. On je to chlap! Po Abbe nasleduje Drag Show, uvedomujem si. Boha, na toto si budem musieť asi dávať bacha v Thajsku. Po tých chlípnych myšlienkach, čo ma na chvíľu prepadli, mám chuť preležať noc vo vani a riadne sa celý čas drhnúť ryžákom...