Kto tipoval niečo iné než je Akropola, nech si strhne päť bodov. Vystupujem z metra na stanici Syntagmy a ocitám sa v úplnom strede mesta, nechávam sa strhnúť davom a až ma krk bolí od neustáleho otáčania hlavou. A zrazu ma upúta známy znak spoločnosti. Červený podklad, žltým lemovaný biely comic sans nápis. Kto uhádol? Kto hádal niečo iné než LEGO, päť bodov dole. Robte so sebou niečo, už ste desať bodov v mínuse... Čo by som to bol za lego-geeka, keby som nevošiel. Majiteľ je zjavne moja krvná skupina, pretože malej predajni kraľoval Vader z lega obklopený samými StarWars stavebnicami. Napríklad tam mal aj najnovšiu stavebnicu Executora, fantastický model tvorí 3152 dielikov.
Logicky uvažujem (nebolí), musím ísť hore kopcom, ak sa chcem dostať na Akropolu. Mením smer a ocitám sa pri Veternej veži (čítaj Amon Sul). Starí Gréci (niektorí boli aj mladí, ale z nášho uhla pohľadu sú aj tak starí) ju volali Horologion, pretože zvonka na nej boli slnečné a mechanické (?) hodiny, vo vnútri 24 hodinová clepsydra (vodné hodiny) a indikátory ôsmych vetrov (asi myslené ôsmych rýchlostí vetra), veža takisto ukazovala ročné obdobie a astrologické obdobia a dátumy. Na vrchu bola postava určujúca smer vetra. Keď to tak po sebe čítam, bola to v podstate meteorologická stanica s budíkom, čo má veľa ľudí na nočnom stolíku, akurát, že táto nepremietala presný čas na stenu, keď ste stlačili gombík.
Nad Horologionom sa už črtá opevnený kopec, takže viem, že som na správnej ceste. Stúpam ku nemu, odkrýva sa predo mnou pekný výhľad na mesto. Prichádzam ku pokladni, celý zhrozený čítam na cenníku cifry 6€, 12€ a podobne. Neohrozene pristupujem k okienku, mávam ISICom, usmievam sa, dostávam lístok zadara. Paráda. Pokecajme teraz trochu o Akropole. Je mi jasné, že v očiach historikov a archeológov čo poznám to bude plné nepresností, keby čosi, spýtajte sa priamo ich (nie, vážne, nerobte to!). Takže acropolis alebo akropola je súbor stavieb na opevnenom kopci uprostred skoro každého historicky dôležitého gréckeho mesta. Grécke slovo acropolis znamená doslova "vysoké mesto", mesto na kopci, všetci vieme, prečo aj u nás hrady vznikali na vyvýšenine. Len jedna z nich bola natoľko významná, že si mohla začať písať prvé písmenko veľkým (možno ak by bola ešte dôležitejšia, píše sa veľkým kompletne celý názov), a tou je práve Akropola aténska. Jej najznámejším chrámom je Parthenon, zasvätený bohyni Aténe, ktorej 12metrová socha stála uprostred . Dal ho postaviť Perikles v rokoch 447-432 pnl. Výzdoba bola poškodená bol v dobe rozšírenia kresťanstva, kedy bol chrámom Panny Márie, no najväčšie škody utrpel v roku 1687,kedy ho Turci používali ako muničák a benátska loď naň vystrelila. Zjavne trafili... Parthenon obklopuje kopa menších chrámov, najzachovalejšie sú vchod na Akropolu, Propylaea, ktorú ale nedokončili pre peloponézske vojny, malý chrám Atény Niké a Erechteion, chrám venovaný nie jednému, ale hneď viacerým božstvám. Povinne zastúpená je Aténa, Gaia, Hefaistos a cenu Útechy dostal Poseidon, keďže podľa mýtu sa sporil s Aténou o patronát mesta. Toto je môj obľúbený príbeh, tak sa usaďte a čítajte. Pukance máte? Tak behom!
Za časov dávnych bohov, hrdinských náčelníkov a kráľov, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a zostali na ľudstvo osud utrpenia.... Tak dvom bohom sa zapáčil kúsok zeme, a začali sa oň sporiť. Došlo to do takého štádia, že so sebou už ani neprehovorili, ba ani esemesku si neposlali. Tak sa do toho obul Zeus a povedal, že mesto bude toho, kto mu dá lepší dar. Tak Poseidon šiel prvý, zabodol tú svoju kudlu do skaly a na tom mieste začal vyvierať prameň. Ľudia boli nadšení, nemuseli studne kopať a hneď sa vrhli na prameň. Soudruzi z NDR ale udelali chybu, pretože Poseidon bol boh mora, a teda aj ten prameň bol slaný ako.... no slaná voda. Aténa, bohyňa múdrosti, zobrala olivovu ratolesť, zasadila ju do zeme, tá sa hneď chytila a vyrástol z nej parádny olivovník. Reakcia ľudí Aténu zarazila, aby som teda citoval ľudí, bolo to: "He? Strom? " Aténa si povzdychla a začala im trpezlivo vysvetľovať: "Dilinovia, šak z toho budete mať drevo, môžte si domy postaviť, v krboch zakúriť, na dekoráciu použiť, jedlo z toho bude, dokonca aj do martini si tie plody môžte dať! " Až posledný argument zapôsobil na ľudí a konečne si vybrali Aténu za patrónku mesta.
Tesne pod Akropolou sú dve divadlá, Odeon Herrodes Atticus, divadlo pre 5000 divákov, ktoré dal postaviť aténsky magnát Herrodes na pamiatku svojej ženy, a Dionýzovo divadlo, jedno z najstarších divadiel Grécka. Len pre info, ministerstvo kultúry plánuje rozsiahlu rekonštrukciu druhého divadla, do roku 2015 tam nasype 9 miliónov €. Z druhej strany nájdeme pod Akropolou aténsku Agoru, zhromaždisko, niečo ako kultúrne a spoločenské centrum mesta, poznáme agorafóbiu, strach z davu ľudí) Veľa sa z neho nezachovalo, ale všade sú veľmi zrozumiteľné označenia spolu s nákresmi, ako ktorá budova kedysi vyzerala a mapkou, kde na Agore stála. V relatívne zachovalom stave je akurát Hefaisteion, chrám boha kováčov Hefaista a kompletne zrekonštruovaný je Stoa Attalos, kde sídli múzeum Agory. Stoa je mimochodom niečo ako pasáž, dlhá krytá budova s hromadou stĺpov.
Dlhé hodiny som sa prechádzal Akropolou a jej okolím, a vydržal by som tam ešte dlhšie, ale chcel som sa ešte potmoliť po meste. Rovnako ako v Thessalonikách aj tu je problém neprizabiť sa o pamiatky na každom rohu. Večer sa vraciam na letisko a mám relatívne celistvý spánok, ani zima nebola, pecka. Ráno obzerám obchody, vyberám vak z úschovne, a vybavujem odbavenie ;) Let je fajn, počasie praje, letuška oproti tým ruským naposledy naozaj pekné a ten výhľad! Leteli sme aj ponad Rhodos, pekný ostrov...
Po týždni cestovania a hodine a štvrť letu konečne pristávam na Cypre. 25 stupňov, slnko svieti jak bláznivé, vyzerá, že je tu práve po žatve, na poliach vidno balíky slamy. Na autobus nečakám dlho a napriek veľkému nápisu, že mimo zastávky nestojí ma vykladá priamo pred hotelom, kde budem minimálne najbližší týždeň počas výcviku. Mimochodom, toto je môj výhľad z hotelovej izby :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára