Po hektických dvoch týždňoch sťahovania sa z Beladíc som sa trochu uvoľnil cez víkend strávený so skvelými ľuďmi na parádnej akcii (www.slavcon.sk) a v pondelok ráno som hodil šialene ťažký vak na výstroj vzor. 85 na chrbát a nastúpil do vlaku. Počasie sa cestou nevyvíjalo optimisticky, hoci miestami sa mraky trhali, inde solídne pršalo. Využil som dva a pol hodinovú cestu na dohnanie spánkového deficitu z víkendu, takže cesta ubehla rýchlo.
Počasie v Budapešti bolo navlas rovnaké ako v Bratislave, obloha zatiahnutá, teplota okolo 17 stupňov, občas nepríjemné poryvy vetra. Nálada ale rozhodne lepšia, ani neviem prečo. Budova stanice Budapest Keleti PU ma úplne uchvátila, veď posúďte sami:
Ako som vygooglil, stanica bola postavená v eklektickom štýle v rokoch 1881-1884 a je najvyťaženejšou stanicou Budapešti, je pod ňou stanica metra a okolie je pomerne rozbombardované, pretože sa pracuje na napojení stanice na letisko Ferihegy prostredníctvom rýchlodráhy.
Nemal som pred príjazdom žiadne konkrétne plány kam ísť a čo vidieť, v prvom rade som ale chcel vyriešiť lístky na nočný vlak do Belehradu a zbaviť sa megaťažkého hátižáku. Lístky trvali trochu dlhšie, pokladňa pre medzinárodné lístky bola preplnená, ale vybavil som. Lístok ma vyšiel 15EUR plus miestenka do spacieho vozňa ďalších 9,40. Pýtal som sa na študentskú zľavu, ale vraj som už zľavu dostal automaticky (?) a že na ďalšiu už nárok nemám. Na lístku bolo perom napísané Beograd Special, ale aký je rozdiel medzi Beograd Špeciál a Nešpeciál som nezisťoval.
Druhým bodom zoznamu bolo zbaviť sa (dočasne) vaku. Nebol by to problém, keby som si to neskomplikoval. Teda nieže by som si to skomplikoval, ale odporúčam najprv batoh do skrinky vložiť a až potom hádzať prachy alebo rovno si vybrať väčšiu skrinku. Cenový rozdiel je minimálny. Ja som si najprv vybral menšiu skrinku, hodil do nej 2 éčka, aby som následne zistil, že sa tam nezmestím. No dilino. 2 éčka som zo skrinky nedostal, tak som musel do tej väčšej hodiť ďalšie tri, uložil vak, vynadal si, že ma Úschova vyšla 5€ a vybral sa do mesta. Yo, tie ceny sú na 24 hodín.
Takže battle plan som stanovil na dostať sa k Dunaju a potom uvidím. Od stanice je to rovno po Rákocziho ulici asi 20 minút pešo. Na nábreží som si vybral tri ciele: zelený kopec s vyhliadkou na vrchu (Gellerthegy), hrad vedľa (Budai vár) a parlament oproti (Parlament).
Gellerthegy bol najbližšie, hneď cez most, tak som začal tam. Svätý Gellert bol vraj biskup, ktorého roku 1046 zhodili v sude práve z tohto kopca počas povstania sedliakov či koho. V minulosti tu boli hlavne vinice, v 19. storočí postavili na vrchole 235m vysokého kopca pevnosť, kde funguje múzeum. Počas druhej svetovej Sovieti odtiaľto ostreľovali mesto a po vojne tu postavili pamätník, na fotkách je to tá ženská na stĺpe.
Na protiľahlom kopci je Budský hrad, či ako to preložiť (Budai Vár), v minulosti tiež známy ako Kráľovský palác alebo Kráľovský hrad, sídlo uhorských kráľov od dokončenia roku 1265. Zaberá severnú časť hradného kopca, južnú tvorí Hradný okrsok, plný múzeí, kostolov, domov šľachty a reštaurácií s hradnou, kopcovou, kráľovskou, turistickou a ktovie ešte akou cenovou prirážkou. Dal by sa tu celý deň, aj dva stráviť, keby som tam nebol v pondelok, kedy sú všetky múzea a galérie zatvorené. Insert sound of prd HERE...
Parlament, krásna budova, vraj je to najväčšia stavba v Maďarsku. Na wiki nájdete detaily koľko tehál sa použilo a tak. Sú tu uložené korunovačné klenoty, vnútri som samozrejme nebol, lebo bol pondelok. Blízko parlamentu je pomerne známy Széchényiho reťazový most, otvorený roku 1849, bol prvým stálym mostom spájajúcim Päsť a Búdu, teda, ehm, Pešť a Budu. Mal by fasa atmosféru, keby po ňom nechodili autá ale koče. Ak máte dosť veľkú predstavivosť, ľahko sa mysľou prenesiete do tej doby.
Hneď za mostom som našiel zaujímavé súsošie. Zobrazuje päť antických božstiev sediacich na toalete a nad nimi uhorského šľachtica, ktorý im podáva najcennejší papier, šak kuknite sami:
Zvyšok dňa som trávil večerou a trávením večere, ochutnal som pivo Soproni, a je, hmm, inakšie, neviem to špecifikovať, ale zase, Corgoň to tiež nie je. Hodinu pred odchodom vlaku som ležal v kupé v spoločnosti troch amíkov, z ktorých jeden čítal Trpaslíkov, celkom v pohode boli. Toľko prvý deň cestovania, viac hádam zajtra...
Celý album fotiek z Budapešti nájdete tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára